Galéria Nezábudka
Galéria Nezábudka, ktorá vznikla v roku 2004 pri Lige za duševné zdravie v Bratislave, spolupracuje predovšetkým s autormi, ktorým život skomplikovalo duševné ochorenie. Ide o ľudí, ktorí nemajú formálne umelecké vzdelanie, no výtvarná tvorba sa pre nich stala novou formou vyjadrenia a niekedy dokonca aj novou náplňou života.
Umelecké stvárnenie vnútorného sveta týchto ľudí so sebou často prináša veľa zaujímavých výtvarných prác, ktoré však väčšinou ostávajú skryté za múrmi psychiatrických zariadení či stacionárov, len s ojedinelou možnosťou prezentovať ich verejnosti. A práve objavovanie talentovaných pacientov v rámci takýchto zaradení bolo hlavným cieľom MUDr. Petra Breiera, jedného zo zakladateľov LDZ. Od roku 2004, kedy Liga začala s touto skupinou autorov intenzívnejšie spolupracovať, sa podarilo objaviť viacero výtvarne zaujímavých osobností a postupne vytvoriť pomerne rôznorodú kolekciu.
Výtvarné práce, zastúpené v galérii, nemajú byť vnímané ako diagnostický materiál, ale predovšetkým na základe ich výtvarnej kvality. Každý z prezentovaných autorov je svojbytnou osobnosťou s vlastným individuálnym rukopisom, každý z nich má iné vzdelanie, odlišný sociálny pôvod, iné kultúrne a ekonomické zázemie. Styčnými bodmi ich tvorby je osobitosť, autenticita a formálna i obsahová originalita. Tieto charakteristiky sú typické pre umenie, ktoré v roku 1945 francúzsky maliar a teoretik Jean Dubuffet označil ako art brut.
Hoci sa o predstaviteľoch art brut niekedy hovorí, že sú to ľudia, ktorí žijú izolovaní od okolitého sveta, uzavretí do seba samých, v súvislosti s výtvarným umením o úplnej uzavretosti nemožno celkom hovoriť. Väčšina autorov, ktorých tvorbu galéria predstavuje, sa pohybuje v prostrediach, ktoré sú ovplyvňované tak populárnou, ako aj „vysokou“ kultúrou: čítajú knihy o umení, pozerajú filmy, navštevujú rôzne výtvarné krúžky a výstavy. Pravdou však ostáva, že ak aj svojou tvorbou reagujú na okolité podnety či inšpirácie, dokázali si pritom zachovať vlastné videnie sveta, svoj autentický rukopis a ostali sami sebou. Ich tvorba nie je primárne motivovaná snahou presadiť svoje diela v galériách alebo sa prispôsobiť požiadavkám trhu. Dôležitý je pre nich predovšetkým samotný proces tvorby. Mnohí duševne chorí sa výtvarne vyjadrujú jednoducho preto, lebo je to pre nich jednoduchšie, ako hovoriť o svojich pocitoch. Tvorivosť im ponúka únik do iného sveta, pomáha im vypĺňať samotu, rozširuje ich vedomie a uspokojuje potrebu zmysluplnej činnosti.
Stojí pritom za povšimnutie, že potreba vizuálneho, a niekedy aj literárneho, vyjadrenia sa u väčšiny týchto autorov prejavila veľmi silno až v dospelom veku ‒ adekvátne k životnej situácii v ktorej sa ocitli. LDZ sa v rámci svojich aktivít, najmä projektov realizovaných Galériou Nezábudka, usiluje vytvoriť podmienky na ich výtvarný rozvoj a podporiť tých autorov, ktorí by sa touto cestou chceli uberať aj naďalej.
Na Slovensku ide zatiaľ o jedinú galériu, ktorá sa zameriava na objavovanie, zbieranie a realizovanie výstav umenia ľudí so skúsenosťou s duševným ochorením, označovaného aj ako art brut. O vizuálnej potencií tohto umenia svedčia výstavy, ktoré sme doteraz realizovali doma i v zahraničí.