Václav Ryba sa narodil 24. 9. 1950 v Horných Zeleniciach. Pôvodne študoval chémiu, neskôr pracoval ako chemický laborant v Slovnafte, odkiaľ prešiel do hutníckej druhovýroby v Trnave. K výtvarnému umeniu sa dostal až v roku 1989, teda už v dospelom veku, po remisii hlavného ataku choroby. K jeho najobľúbenejším námetom patria krajiny s drobnou figurálnou štafážou, ktoré znázorňuje v rôznych ročných obdobiach a tematických obmenách. S obľubou však maľuje aj akty, milenecké páry, kaviarenské a krčmové scény, vlastné sny či expresívne ladené portréty. Inú polohu jeho tvorby predstavujú obrazy, na ktorých znázorňuje smútkom podfarbené príbehy ľudí postihnutých neľahkým osudom alebo osobnou tragédiou. Podobne melancholicky vyznieva aj Václavova literárna tvorba. Vo svojich poviedkach sa najčastejšie obracia do minulosti, k spomienkam a príbehom z mladosti, ktoré mu poskytujú azyl, keď okolitý svet stráca svoj význam. Okrem výberu motívov a tém sa venuje aj maľbe ako takej. Študuje francúzskych impresionistov, obdivuje Chagalla, Modiligianiho, Soutina, ktorými sa niekedy voľne inšpiruje. Výsledné dielo sa potom stáva jeho vlastným, originálnym zobrazením vecí, v ktorom si uchováva čistý, nezaťažený pohľad „veľkého dieťaťa“. Václav v súčasnosti žije a tvorí v ústraní, v malebnom prostredí v Horných Zeleniciach pri Trnave.
