Daniel Horák sa narodil 17. 12. 1975 v Bratislave. Po skončení gymnázia nastúpil na Matematicko-fyzikálnu fakultu, avšak kvôli chorobe bol nútený štúdium prerušiť. Prvé dotyky s výtvarnou tvorbou mal už v detstve, ale systematickejšie sa jej začal venovať až v dospelosti (aj v rámci workshopov organizovaných LDZ). Pre jeho tvorbu je príznačná určitá melanchólia a snová imaginácia založená na neobvyklých asociáciách obrazov a myšlienok. Svoje námety Daniel nachádza v prírode, v kresťanskej mytológií v rôznych symbolických motívoch. Inšpirujú ho vlastné zážitky, city a poézia, ktorej sa tiež venuje. V jeho tvorbe prevažujú figurálne kompozície umiestnené v krajine. Sú to predovšetkým ženské akty, ktoré často obsahujú skrytý emotívny náboj svojsky spájajúci prvky secesného symbolizmu, expresionizmu a metafyzickej maľby. Okrem pastelu a maľby sa autor často vyjadruje aj v technike kresby a perokresby, ktorá väčšinou slúži ako skica k väčším formátom. K jeho obľúbeným témam, ktoré sú zastúpené aj v zbierke LDZ, patrí séria malieb „Nadja“, inšpirovaná tajomnou postavou ženy z knihy André Bretona. Tieto lyrické, mystické dielka zahalené zvláštnou lyrikou, vytvárajú maliarske metafory pocitu splynutia s prírodou tak trochu v duchu tvorby Jana Zrzavého.
